Angeli

Na jednej strane môžeme ďakovať za to že sme Slováci (majú sa ľudia v iných krajinách aj horšie), na druhej strane mnohí očakávajú niečo viac z toho všetkého čo nám berú na daniach a odvodoch.

Príklad: príspevok na sociálnej sieti s fotkou večere z nemocnice. Poznáte tie suché chleby a kus šunky z nemocníc? Ja áno a je mi z toho do plaču. Nie z toho, že to nie je tuniak s prílohou ale pre ten systém.

To, že v jednej nemocnici vám vedia tú šunku podať v obale a nakrájanú (ako z obchodu) a v inej dostanete 3 cm hrubý kus ako pre psa je dôkaz o tom, že o peniazoch to nie je ale chyba je niekde inde. Možno v nás. Teraz ma asi prestanete čítať no idem to vysvetliť.

Keď sa ľudia nesťažujú asi sú spokojní a keď sú spokojní tak prečo niečo meniť? Protestujeme preto aby sa veci zmenili no tu sa delia ľudia v našej vlasti na 2 skupiny: Tí čo ďakujú za to, že nie je horšie a tí čo chcú niečo lepšie (lebo na to majú právo).

Ale čo je správne a ktorá cesta nás posunie vpred? Či sa chceme mať stále rovnako? Potom toto budú „jesť“ aj vaše deti.

Nebojte sa, peňazí je dosť len sa zle rozdeľujú. Je mi jasné, že len človek, ktorý sa so zlým systémom stretol to bude vedieť pochopiť. Ostatním to je jedno, povedzme si otvorene.

Záver:

Človek sám nezmôže nič a všetci okolo sú spokojní a to nie len so stavom v nemocniciach (to som použila ako príklad) ale aj na úradoch a vôbec vo všetkom.